Cíferom znelo: Morena, čo s tebu spravíme? Veru ta spálime, do vody hodzíme...

AKTUALITY - Región | 27.3.2024, 09.05, prispievatelia

Pálenie Moreny, vinšovanie veľkonočných sviatkov a vítanie prichádzajúcej jari. Tak vyzerala Kvetná nedeľa v Cíferi.

Sprievod členov Folklórnej skupiny Cífer s nesením Moreny. Foto: Marián Pavlík

reklama

S príchodom jari opäť po roku evidujeme veľkonočné sviatky, najväčšie cirkevné sviatky v roku. Sú spojené aj s dlhoročnými zaužívanými folklórnymi tradíciami v tom-ktorom regióne Slovenska.

Tie sa začínajú už tradične na Kvetnú nedeľu a pokračujú šibačkou a oblievačkami na Veľkonočný pondelok.

Vďaka Folklórnej skupine Cífer sa tieto zvyky a obyčaje našich predkov zachovali aj v najväčšej obci Trnavského okresu a tešia sa veľkému záujmu obyvateľstva.

reklama

Počas Kvetnej nedele uskutočnilo v Cíferi v priestoroch Veľkého kaštieľa a priľahlého parku aj nesenie a pálenie Moreny. Tento zvyk sa zachoval na Slovensku až do dnešných čias. Koná sa koncom zimy a v začiatkoch prebúdzajúcej sa jari.

Vyjadruje túžbu ľudí skoncovať s chladným počasím a privolať teplé lúče slnka. Korene má v predkresťanskom období, keď ľudia verili, že prírodu ovládajú nadprirodzené sily, ktorých konanie možno ovplyvniť.

Týmto silám pripisovali aj striedanie ročných období.

„Morena, Morena. Čo s tebu spravíme? Veru ta spálime, do vody hodzíme...“  spievali.

Morena symbolizovala zimu, preto ak ľudia chceli, aby prišla jar, museli, museli ju zabiť, utopiť v potoku alebo upáliť. Mala podobu slamenej figuríny oblečenej do ženských šiat, ktorú niesli mladé devy so spevom k potoku.

Pri brehu ju vyzliekli a hodili do vôd rieky, či potoka.

Na základe archívnych textov a nahrávok z mnohých častí Slovenska sa v repertoári FS Cífer objavil v novom folklórnom pásme, ktorý mal premiéru v minulom roku.

V trnavskom dialekte okrem iného cíferskí folkloristi spievajú: „Morena, Morena, čo s tebu spravíme? Veru ta spálime, do vody hodzíme...“

​​Členky Folklórnej skupiny Cífer pri brehu potoka vyzliekajú Morenu...​​

Kvetná nedeľa v Cíferi je po roky charakterizovaná nesením tzv. letečka. Chlapci a dievčatá po cíferských uliciach niesli ozdobený zelený konár z vŕby vyzdobený mašľami rôznych farieb, papierovou farebnou reťazou a „víduškami“ (vyfúkanými vajcami) a pritom spievali aj tie dve veršovačky v echtovnej cíferčine: 

„Kvetná nedzela, dze si klúče podzela. Dala som ich dala, svatému Juru, aby pole odemkol, aby tráva róstla. Tráva je zelená aš po vyše kolená.“ 

„Sedzí kura v koši, o vajíčko prosí, dajte nám jedno, dve, šak vám to málo ubudne. A ket nám nedáte, budeme vám sceny drat a okná vybíjat, nebudú vám dzeci spat.“   

Pálenie Moreny pred zrakmi početnému publika. Mnohí z nich si na mobily nahrávali aj krátky šot z tejto nevšednej udalosti.
 

Vydarený program Folklórnej skupiny Cífer a detí z materskej školy bol dôstojnou predzvesťou veľkonočných sviatkov. Aj napriek nepriaznivému počasiu si tento zážitok nenechalo ujsť zhruba 350 miestnych obyvateľov zo všetkých vekových kategórií.

Tí obdivovali všetko, čo sa oku naskytlo - nesenie a pálenie Moreny, vydarený program folkloristov, ktorý značne obohatili aj prítomné deti a miestni škôlkári v dobovom oblečení.

Zostatky Moreny po zapálení skončili v studených vodách miestneho potoku Gidra. 

„Kvetná nedzela, dze si klúče podzela. Dala som ich dala, svatému Juru, aby pole odemkol, aby róstla tráva. Tvára zelená, aš po vyše kolená...“ Takto starobylým vinšom a spevom vítali tohtoročnú jar cíferskí folkloristi s najmladším drobizgom. 

Na vydarenej kultúrno-spoločenskej akcii v Cíferi sa dosýta vyšantili všetci, účinkujúci v programe i prizerajúci spoluobčania.

TEXT A FOTO: MARIÁN PAVLÍK